Ochutnávka v Kofeine

Mini reštaurácia Kofein na Pražských Vinohradoch je jednoducho úúúúúžasná. Ukázali mi ju moji bývali kolegovia z hotela Louren, ktorý sa nachádza poblíž (a je úúúplne skvelý, pretože tam robí najmilší team ľudí a ponúkajú maximálne super služby). Otvárajú pred obedom a ponúkajú len obedové meníčka, ktoré sú však veľmí zaujímavo robené a majú vždy veci, ktoré sa často a bežne v obedových meníčkach nerobia (králikov, prepeličky atď...) Po obedoch sa menia na večernú tapas reštauráciu, s domácim aj zahraničným výberom tých najlepších špecialitiek.

Meguška degustuje studené tapas :)

Moja kamoška Meggie oslavovala narodeniny a meniny, a tak som sa rozhodla, že ju tam vezmem, keďže som jej o tej reštaurácii už dávno básnila. Tak sme si urobili rezervačku a vybrali sa na večer plný chutí :)

Ako viete, všade je momentálne asi milión stupňou a preto sme prišli vyprahnuté ako dve ťavy. Našou jasnou voľbou bola pol litrová fialková limonáda, ktorá je nenormálne dobrá (0,5l - 48 CZK), okrem fialkovej robia zázvorovú, citrusovú, rozmarínovú, domáci ľadový čaj a ešte jednu bylinkovú. Po super osviežení sme sa vybrali ochutnávať.

Zo tzv. studených tapas sme si dali:

Španielske Chorizo Iberico s jablkovým chutney

Domácu paštétu s karamelovou cibuľkou

Tortičku z kozieho syru na pomarančovej omáčke

Plátky chobotnice s petržlenom a citrónom

Z tzv. teplých tapas sme si dali:

Tradične tavený alpský syr s cibuľovým šalátom

Dezert

Domáce ravioly s riccotou a ligurčekom

Kuracie krídelka v pikantnej omáčke

Restované kalamáre s cesnakom a mladým špenátom

Všetko to bolo super. Nemali sme námietku k ničomu, všetko malo svoju špecifickú chuť, nikde neboli použité rovnaké prísady, ani rovnaké doplnky ani nič. Bola to super super večera a tešíme sa až tam pôjdeme zase. Ako som spomenula boli sme dve, takže tieto tapas nám stačili k tomu, aby sme sa naozaj chutne a dostatočne najedli. Premerná cena jedného tapasu je približne 80 CZK. Za komplet celý večer sme platili 900 CZK.

Po večeri sme neodolali dezertom, ktoré okolo nás začali roznášať na okolité stoly, a tak sme si dali na ukončenie ľadové jahodové pyré so sladkým tvarohom. To bola chutná bodka na záver :)

Celú ponuku jedál nájdete na tomto odkaze KOFEIN.

Ak budete v Prahe a budete chcieť príjemnú večeru, v milom a sympatickom prostredí, určite navštívte kofein. Doporučujem si urobiť rezerváciu :)

Maďarský Marcipán

Pán Marcipán. Vždy keď ma napadne slovo marcipán, predstavím si obrovské škaredé krémové torty, zdobené marcipánovými karafiátmi a asparátom :) Neviem prečo. Asi to bude tým, že nie som zrovna veľký fanúšik marcipánu a jeho chuti. Nikdy som ho doma nevyrábala sama, a možno tak raz som ho použila na dekoráciu nejakých koláčov. Poznám však ľudí, ktorý marcipán zbožňujú (môj ocino hlavne), alebo z neho robia veľmi pekné a moderné "homemade" torty (moja kamoška Gabika "Sea" - pozdravujem!). 

Včera som si však urobila výlet do Maďarska, kde sme v dedinke Szentendre navštívili múzeum, výrobňu a predajňu marcipánu Szamos Marcipan :)  Dozvedeli sme sa tam kopu informácii, ktoré som vôbec nevedela a preto som sa rozhodla o ne podeliť.

Marcipán mali naši predkovia už v stredoveku. Z Perzie prišiel do Európy okolo 13.storočia. Hovorí sa, že marcipán náhodne vynašla dcéra benátskeho cukrára, ktorá sa ako malé dievčatko hrala v kuchyni, a náhodne zmiešala med s madľovým cukrom, a celý mix nechala na horúcej platni sporáka. Jej otec túto masu objavil, a novú chuť si veľmi rýchlo obľúbil a očividne ju aj šikovne predával. :) Ako všetci vieme, marcipán obsahuje madle, ktoré v sebe majú lecitín, známu látku podporujúcu nervovú sústavu. Tým pádom je marcipán niečo ako energy bomba :) Koncom 14.storočia sa dokonca predával v lekárňach ako liek pre psychicky a mentálne chorých ľudí.

V Maďarsku sa prvý krát oficiálne podával ako ôsmy chod novoročného obedu po svadbe hádam najznámejšieho kráľa Mateja Korvína, v roku 1477. Originálny marcipán obsahuje mleté mandle a preto sa jeho cena pohybuje do závratných súm. Nie nadarmo sa hovorí, že marcipán je kráľovská sladkosť :) Ako je bežné snáď pri každej surovine, aj marcipán má svoje lacnejšie verzie, ktoré sú vyrábané z arašidov alebo píniových orechov. 

95 kg Mickey z Marcipánu

Dnes je marcipán jednou z hlavných prísad v tortách, pralinkách alebo plnkách. Predáva sa aj samotný, aj s príchuťami alebo farbený špeciálnymi potravinárskymi farbami a gélmi.

A aký je pôvodný recept?

112 dkg očistených a drvených mandlí sa miešalo s  85 dkg cukru najmenej jednu hodinu. Počas miešania sa celá hmota štyri až päťkrát poprskávala ružovou vodou, a zároveň sa do hmoty pridávalo trošku tekutiny z Tragantu (rastlina z Ázie, u nás z rodu Kozinec), ktorý sa predom lúhoval vo vode a vylučoval tú lepkavú tekutinu. Celé cesto sa následne pomaly nahrievalo v medenom hrnci, až pokiaľ sa nelepilo na dotyk. Následne sa cesto z hrnca vybralo, vytvarovalo do formy a na vyžiadanie sa dokonca aj pozlacovalo. Takto pripravený marcipán sa následne sušil a finálne potieral vyšľahanými bielkami. 

              A čo vy? Máte radi marcipán? Ako ho používate? :)

Farbenie a Tvarovanie Marcipánu

Na Víne u Zlomek&Vávra

Vôbec nie som vinárka. Nemám someliersky kurz, nie som odborník, profesionál ani nič také. Viem však čo mi chutí, a čo je pre mňa dobré víno. A vinárstvo Zlomek & Vávra v Uherskom Hradišti je TOP! Nechala som sa od maminy nahovoriť na ochutnávku, a tak som išla. Nemala som vôbec žiadne očakávanie ani som si nemyslela, že to vo mne zanechá nejaký ohromný zážitok, no a opak sa stal pravdou. :) Navštívila som krásne, milé a čarovné vinárstvo, ktoré na mňa tak pekne zapôsobilo, ako už dávno nič.

Hneď po príchode nás vítal milý, sympatický a mladý muž, zhodou okolností majiteľ a vinár pán Tomáš Vávra. Na prvý pohľad sme videli, že vínom žije, lebo nám zo záujmom predstavoval, ukazoval, rozprával, ponúkal, doporučoval a hostil. Prezreli sme si sklady, plné fľaškovaných chutí, v ktorých odpočívali rozličné druhy vín. Mne osobne sa páčil malý skládok so šumivými vínami, ktoré sa pravidelne kontrolujú a trávia celý rok v jednom stojane. Zodpovedný človek musí všetkých 500 fliaš zo skladu preklopkať a priebežne ich zvislo posúvať, aby sa "nečistoty" usádzali v hrdle fľaše, boli nakoniec zmrazené a odstránené pred pitím...a po roku sa rozdávajú iba top klientom :) Teda aspoň tak nejako hovoril... :)

Po prehliadke pekných sladíkov a pivničiek, počas ktorých sme si popíjali prvé vínko - Moravský Muškát značky majiteľov Zlomek & Vávra a počúvali zaujímavý výklad, sme sa presunuli do ďalšej pivničky,ktorá už bola pripravená na pokračovanie našej prehliadky. Veľmi pekné prostredie bolo zariadené typickým vinárenským štýlom, police zdobili kadejaké špeciálne vina, v miestnosti bola zároveň krásna vinotéka miestnych i zahraničných vín, ktoré patrili medzi top 1000 vín sveta.

Degistáciu sme pokračovali bielym vínom, ktoré sa však vyrobilo z červeného hrozna - Cuvée 1990 - Blatel, a ukončili červeným vínom Cabernet Moravia - Maňák, jediným svojho druhu, ktoré sa vyrába jedine v "Slovácku" :) Na zahryznutie sme dostali domáce výýýborné oškvarky, slaninku, syr a chlebík. Bolo to veľmi milé a pekné.

Pán Vávra nám odprezentoval všetky "klenoty" svojej vinotéky a popýšil sa aj úspechmi vlastnej značky, sami vidíte, že bola ocenená veľmi kvalitne. Všetky vína, ktoré sme chutnali boli veľmi dobré, a každé chuťovo rozličné, a mohli sme jasne porovnávať ako voňajú, akú majú farbu, čím sú špecifické a tak - čo bolo super, pretože aj my, amatéri, sme vedeli rozlíšiť určité vlastnosti.

Vinotéka, ktorá sa nachádza v historických priestoroch Jezuitských skladov, organizuje pravidelne degustácie až 150 druhov vína a 35 výrobkov Rudolf Jelínek, somelierske kurzy, zároveň školia už skúsenejších somelierov, organizujú spoločenské podujatia, a krásne sa podieľajú na rozvoji vinárstva a gastronómie. Súčasťou je aj široký predaj vín, vysokej kvality, miestnych aj zahraničných značiek - skrátka všetko pod jednou strechou :) Pekné to tam máte, bratia naši českí :)

Ak si chcete urobiť nejaký pekný výletík do Čiech, oplatí sa prísť sem, bol to skutočne veľmi pekný zážitok, a tešíme sa, až sa tam zase vrátime :)

Web stránka je TU!

E-shop na zakúpenie nájdete TU!

Kontakt je TU!

Všade Dobre, Na Orave Naj :)

Práve som sa vrátila z lyžovačky na Orave. Každý rok chodíme do Zuberca, a odtiaľ robíme výjazdy na okolité svahy. Celoročne si nájdem dôvod prečo nadávam na našu krajinu, na našu vládu, na náš systém a je veľa vecí, ktoré na Slovensku neznášam. A ako náhle prídem na Oravu, tak sa cítim strašne previnilo, že to naše Slovensko stále len kritizujem a pritom je také krásne :) Krásne lesy, krásne hory, kopec snehu, drevenice, zruby, nehovoriac o milých, pracovitých a skromných ľuďoch  ktorí na Orave žijú. Milujem tento región a vždy budem šťastná, keď sa tam bude môcť vrátiť. Prikladám fotku zo Spálenej, kam sa hrabú Alpy prosím Vás?!

Spálená 2013

Po ceste do Zuberca sa vždy zastavujeme do jednej milej reštiky-koliby v penzióne Zbojník. Robia tam super zemiakové pirohy, posypané čestvou bryndzou a nie žiadnou rozmiešanou bryndzovou omáčkou. Posypané slaninkou, čerstvou cibuľkou a osmaženou cibuľkou. Výýýborné! A cesnačku majú tiež celkom fajn. 

Okrem Zbojníka, chodíme aj do Jánošíkovej Koliby, kde robia perfektný vysmážaný syr a super halušky. 

V Zuberci chodíme do reštaurácie v centre dediny, nad Dračím Barom, vedľa penziónu Stomatológ, kde robia najlepšie zemiakové halušky (na fotke vľavo) a super makové šúľance, kde je maku až-až a sú dokonalo poliate maslom...vôbec nie sú suché, ako to väčšinou v reštauráciach býva. (na fotke dolu a rovnako výborné čučoriedkové parené buchty) .

Lacno-Drahé Zákusky

Zase som sa raz presvedčila o tom, že čakať od predajcov nejakú kvalitu, za ktorú si patrične zaplatíme je totálna naivita. Nie som síce stará, ale už mám vek na to, aby som si vedela porovnať to, čo bolo kedysi, s tým, čo je teraz. A je v tom sakra veľký rozdiel. Bohužiaľ, hovorím o kedysi slávnom podniku Veľkopek so sídlom v Piešťanoch. 

Super pekáreň, ktorá sa tu o všetko starala, ktorá robila najlepšie zákusky, štrúdle a iné pochutiny. A dnes? No stačí sa pozrieť na fotku. Maslá sa nahradili margarínom, pomer plnky sa znížil na minimum a čistá šľahačka utiekla niekde za kopečky. Nech žijú umeliny! 

Gaštanové pyré má asi dve kvapky nejakej esencie, nech sa teda aspoň podobá, tá biela pena na ňom, to je asi len zlý žart. Doboška? Tak tento zákusok okolo dobošky ani nechodil. Nehovorím o umelinových pipkách, suchých punčákoch a nechutných laskonkách. Kávové zrná, punčové hrudky a podobné koláče-ala-mix-čo-nám-ostalo nestoja ani za zmienku. 

Veľkopek ide bohužiaľ dole vodou z roka na rok. Vedenie má očividne v paži, hlavne, že sa lacno nakúpi. Chudáci ľudia, čo tam robia dostanú na výplatách minimum, a ja sa im vôbec aj čudujem, že sa snažia aby tie koláče aspoň nejako vyzerali, keď už nechutia. Neviem, či ste si odtiaľ niekto objednával v poslednej dobe tortu, ale tie sú ešte ako-tak okej, minimálne teda boli minulý rok, čo som naposledy odtiaľ brala. Ale povedala som si dosť. V Piešťanoch je najlepšie nakúpiť veci a upiecť si sám! 

Alebo si objednať v ohromnej čokoládovni Monsalvy nejakú čokoládovú smrť a zaplatiť sumu, z ktorej sa človeku chce plakať? Prípadne si dať nejakú dobrôtku v bývalom Korze u Albáncov, či kto to teraz vlastní? Alebo zájsť do krásnych Piešťanských kúpelov do Esplanadky na vysušené štrúdle? Alebo ísť do luxusnej Thermia Palace na koláčik s lákavým názvom Piešťanské bahno? 

Podľa môjho názoru je však ešte stále pár dobrých miest kde sa dajú dať dobré koláčiky a to sú: starý dobrý Snack Bar na Winterke (hoci tiež berú pár koláčov od Veľkopeku), cukráreň a zmrzlináreň Leko na Winterke, pod Kolonádov je tiež pár dobrých, v hoteli Splendid v kúpeloch sú tiež chutné a v penzióne Zachej na Banke majú hlavne vlastnú výrobu a domáce zákusky.

Sto ľudí, sto chutí. Kde chutia alebo nechutia zákusky vám? Ja si beriem ponaučenie, že "pobočku" Veľkopeku v Kauflande budem obchádzať.

Pekne Po Viedensky

...tento víkend som flákala varenie. Strávila som ho vo Viedni a Bratislave, a skúsila nové miesta :) Toto viedenské bolo naj. Vonku nás pekne vyštípalo, ale krásne slniečko urobilo Viedeň zase tým najkrajším mestom. Je sranda, že od Bratislavy je vzdialená len pár minút, ale ten rozdiel v životnej úrovni je neskutočne vysoký. No a reštauračné služby nemusím ani komentovať. Milí, usmiati čašníci, výborné jedlo, skvelá káva. Sacherku alebo iný koláčik sme tentokrát vymenili za šnicle :) Reštaurácia Oberlaa je úžasná. Osobne som v nej jedla prvýkrát, ale mamina ju mala už vopred odskúšanú. Má dve poschodia, a okrem hlavných jedál ponúka aj koláčiky a zákusky, čiže reštika a cukráreň v jednom. 

Klasicky sme si objednali Wienerschnitzel s varenými petržlenovými zemiakmi. Ako inak šnicla bola skvelá. Jemné, chudé, tenučké telacie mäsko, smažené na roztopenom masle. Čo sa mi však páčilo, bol citrón. Elegantne ho zabalili do jemnej sieťky a tým pádom sme nemali problém s jadierkami. A konečne to bol poriadny citrón a nie priesvitný pásik, ktorý sa nedá odšťaviť a akurát sa ním človek oprská. Porcia bola nezjediteľná, jedna porcia sú tri šnicle veľké ako dlane. Myslím si, že dvaja by sa z nej pokojne najedeli :) Obed bol super, kvalita vysoká, rovnako ako aj ceny. Ale tak to chodí v centre Viedne. Aspoň sme si boli istí, že nebudeme sklamaní :)

Pražské Koloseum

Coloseum Grill/Pasta/Pizza na IP Pavlova je tiež reštaurácia, ktorá je "po ceste" zo školy, domu, do mesta a tak. Keď sa otvorila a išli sme tam na obed, tak sme boli príjemne šokovaní. Usádzali nás, obskakovali, obsluhovali asi traja rôzni čašníci. Ponúkali, odporúčali, chválili a ďakovali toľko, že sa človek cítil miestami až trápne. Samozrejme ten prvotný boom postupne opadal, a z nášho nadšenia sa stávalo váhanie, či vôbec ísť jesť do Colosea alebo nie. Párkrát sme tam zašli, bolo aj dobre aj zle, a stále je to také neurčité, že čo má človek čakať. V piatok sme však s mojou pražskou spriaznenou dušou Meggie dostali chuť na cestoviny a tak sme sa rozhodli ísť skúsiť šťastenu :) Celkom nám to tentokrát vyšlo. Dali sme si ravioli plnené riccotou a špenátom v tekvicovej omáčke a radiatori s kuracím mäsom a zeleninovým soté :) Porcie boli až nadpriemerne zasypané rukolou, ale tú ja zbožňujem, tak mi to vôbec nevadilo. Bolo to super, chutné, dobručké a tešili sme sa, že Koloseum urobili konečne niečo dobré. No a potom prišla naša drahá parťáčka Tammy, ktorá si dala rizoto. A pekne ho nazvala Podpriemerné, tiež zasypané rukolou. Malo byť s krevetami, ale v celej porcii boli presne tri. Aj sme ich presne odrátali, nehovorím to len tak obrazne. Takže sme si dali suma sumárum dve dobré jedla a krevetové rizoto bez kreviet. Asi je ťažké chcieť od všetkých reštaurácii v dnešnej dobe dostať všetky jedlá kvalitné a dobré, aby ulahodili každému. No ale čo už, treba pátrať po tých najlepších :)

Piešťanské Polotovary

Naše drahé polotovary. Ani kúpele, ani Aupark, ani prerobená pešia zóna a ani jeden podnik v Piešťanoch sa nevyrovná mini predajničke na Nitrianskej. Tento obchodík je podľa mňa pýchou mesta Piešťany. Jediné, čo sa od jeho založenia zmenilo, je možno malovka na fasáde a záclonka vo výklade. Hrdo stojí na tom istom mieste už asi sto rokov, orientačne haha. Predávajú tam najlepšie langoše aké som kedy jedla. Poriadne vysmažené, nacesnakované, s kečupom, syrom, smotanou, tatarkou a neviem čím všetkým. Papierik, do ktorého ich balia je vždy poctivo zamastený a langoš zlupnete na posedenie na pár hltov. Síce mi je potom vždy zle, keď ho pažravo zjem, ale stojí to zato :) 

Okrem toho tam robia legandárnu žemlovku, kysnuté buchtičky, moravské koláče, skvelé pagáče, mrežovníky, štrúdle, parené buchty, tvarohové pyté, čo je také šťavnaté, že sa vám lepí na ďasná a rôzne iné pochúťky. 

Každý z Piešťan tam chodí na niečo svoje :) 

Ak si tam kúpite nedajbože nejaké koláče, no nebývate v centre a máte ísť domov pešo, tak vám garantujem, že domov si ich nedonesiete :) Polotovary sú skrátka klasika. Už sto rokov majú rovnakú ponuku, rovnaké regále, rovnaké obrúsky, rovnaké umelé asparáty, umelé muškáty a podľa mňa tam robia stále tie isté tety, alebo minimálne zamestnávajú vždy dvojníčky predchádzajúcich. 

Dnes ráno som išla okolo, a samozrejme som musela zájsť dovnútra. Hneď ma opantala vyprážaná vôňa langoša, ale keďže bolo len pol desiatej, odolala som pokušeniu si ho prasknúť na raňajky. Kúpila som však dve krásne žemlovky pre ocina a brata k obedu :) Už len keď si pomyslím na tento obchod, tak presne viem, čo by som si tam okamžite dala. Mňam, zbiehajú sa mi slinky :) Všetci moji blízki, čo žijú v zahraničí, sa vracajú domov AJ kvôli tejto predajni :) Je to proste legenda mesta. 

Máte aj vy vo vašom mieste, podobnú "old school socialistickú" predajňu, ktorá prežije všetko? :)

žemlovky

Prekvapko v Terase Nad Ponorkou

Dnes sme boli na výlete v Trenčianskych Tepliciach. Boli sme sa trošku pokúpelovať a po dobrom bazéne nám vyhladlo, ale našťastie sme si vopred objednali reštauráciu a pečené rebierka :) Reštika Terasa Nad Ponorkou vyzerá na prvý pohľad milo, taká klasika alá "slovenské pozadie" s tanierikmi, krojmi, starým riadom, starými kávovými mlynčekmi a príbormi. Tešili sme sa tam, lebo sme boli vážne hladní, ale nečakala som rozhodne žiadne zázraky. No, ale opak bol pravdou :) Také rebierka, aké sme dneska mali tu, sme nemali ešte NIKDE. 

Chrumkavé, mäkkučké, dochutené s čerstvým chlebíkom, chrenom, horčicou atď...Doniesli nám dve kilá a smiali sme sa, že to nezjeme, no ale doslova sa po nich len tak zaprášilo. 

Okrem rebierok sa nám zapáčilo jedlo, ktoré sa volalo Marcusov Tupilán - smažená cibuľa v tvare rozkvitnutého kvetu, ktorú robia tak, ako som ju ešte nikde nevidela. A tiež bola fantastická. 

V jedálnom lístku mali aj domáce perky s orechami alebo makom, plnené slivkovým lekvárom, ktoré zneli fantasticky, ale bohužiaľ, už nebolo v bruchu miesta... :) Ale nevadí, pretože sa tam ešte určite vyberieme. Tento dnešný obed bol proste úplný šok, a takto dobre sme sa v reštaurácii už veľmi dávno nenajedli, bolo to veľmi milé prekvapenie :) No a za dve kilá rebierok, veľký košík čerstvého chleba, pochutiny (horčica,chren, baranie rohy, feferónky, uhorky), smaženú cibulu, dvoje pečené zemiaky + nápoje, vínko, sme za 5 dospelých osôb, čo sa napraskali doplna, zaplatili 37 Eur :) No uzajte, ozaj bomba :)

Marcusov tupilán - rozkvitnutá cibuľa

PAUL Je Fajn :)

...určite poznáte PAUL - Maison de Qualité Fondeée en 1889. V Prahe na IP Pavlova je jeden, do ktorého chodím rada, pretože je kúsok od našej školy a môjho bývania a celkovo "po ceste" :) Veľmi veľa ľudí Póla kritizuje a nemá rado. Vraj kvôli éčkam a mrazeným chlebom, ktoré sa hrajú na čerstvo upečené a predávajú sa za príliš vysoké ceny. Neviem. Ja mám Póla rada. Páči sa mi ich atmosféra, sedenie, šálky, taniere, lyžičky a celkovo štýl. Príjemne sa tam sedí, debatuje, papá aj pije. 

Vždy všetko pekne vyzerá, je čisté a pracujú tam veľmi milí a ochotní zamestnanci. A hlavne majú zaujímave koláčiky a ostatné jedlá. Nechodím tam pravidelne, ale dá sa povedať, že aspoň raz týždenne tam zájdem. A úprimne povedané, je mi fuk či majú mrazené chleby alebo éčka ako sa hovorí. A ani mi nevadí, že to stojí trochu viac. Veď tam nie som každý deň.

Na IP Pavlova je to podľa mňa najlepšie miesto kde sa dá ticho mimo ruchu sadnúť a vypiť kávičku. Najviac ma teší to, že na kapučíno nekreslia čokoládovým topingom, nesypú naň kakao alebo škoricu a netrvá im to tri hodiny pripraviť. V stredu som tam bola s kamoškou Katkou, ktorá má Póla tiež rada a dali sme si aj tento malinovo-nugátový tunel, ktorý bol superný! A čo vy, čo hovoríte na PAUL?